Ochrana klímy v gumákoch: obnova mokradí
V dôsledku klimatických zmien sa v 21. storočí v Európe, a najmä v Maďarsku, dostáva do popredia otázka hospodárenia s vodou. Dezertifikácia oblasti Homokhátság a citeľne klesajúce hladiny riek neustále upozorňujú na potrebu prehodnotiť súvisiace stratégie, ako aj vzťah medzi poľnohospodárskou výrobou a udržateľným životným prostredím. Projekt spoločnosti DACHSER v Nemecku ukazuje, ako možno dosiahnuť harmóniu medzi ľudskou činnosťou a ochranou prírody. Spoločnosť spolu s organizáciami myClimate a ZukunftMoor spustila dlhodobý klimatický projekt v Dolnom Sasku. Opätovným zavodnením dotknutých území a pestovaním rašeliníka obnovujú prirodzený zachytávač oxidu uhličitého a zároveň vytvárajú nový model udržateľného poľnohospodárstva.
Chladné marcové ráno na severe Nemecka nás víta typickým aprílovým počasím. Obloha je zamračená a ľadový vietor prináša prehánky. Občas sa však spoza mrakov ukáže aj slnko. Napriek nepriaznivému počasiu žiaria tváre prítomných radosťou. Spoločnosť DACHSER a jej partneri – nezisková nadácia myClimate a spoločnosť ZukunftMoor Gnarrenburg GmbH – pozvali hostí do mestečka Gnarrenburg v Dolnom Sasku s približne 9 000 obyvateľmi. Dôvodom je slávnostné otvorenie programu „Obnova zavodnenia močiara Langenhausen“, ktorý je súčasťou iniciatívy Corporate Citizen+.
Úloha, ktorá ďaleko presahuje jeden deň
Rašeliniská patria medzi najúčinnejšie prírodné pohlcovače oxidu uhličitého na Zemi. Hoci pokrývajú len približne tri percentá svetovej pevniny, ukladajú dvakrát viac uhlíka ako všetky lesy dohromady. Ak sú však odvodnené, tento efekt sa obráti – oxid uhličitý viazaný počas storočí sa začne vo veľkom množstve uvoľňovať do atmosféry. Len v Nemecku predstavuje tento proces približne sedem percent ročných emisií skleníkových plynov. Podľa publikácie „Atlas močiarov“ vydanej nadáciou Heinricha Bölla spôsobuje využívanie odvodnených rašelinísk na poľnohospodárske účely s nízkymi výnosmi až 25-krát vyššie emisie skleníkových plynov než celá vnútroštátna letecká doprava v Nemecku.
Keď spolupracujú rôzne generácie, vznikajú hmatateľné výsledky. Ešte dôležitejšie však je, že sa zviditeľňuje kultúra udržateľnosti v rámci spoločnosti, ktorá ďaleko presahuje samotný projekt.
Rašeliniská a príbehy s nimi spojené sú neoddeliteľnou súčasťou miestnej kultúry. Už v 18. storočí sa začali odvodňovať a dodnes sa využívajú najmä ako pasienky pre dojný hovädzí dobytok. Aj močiar Langenhausen bol desaťročia odvodňovaný a využívaný na poľnohospodárske účely s relatívne nízkymi a každoročne klesajúcimi výnosmi, až napokon úplne vyschol. Výsledkom bolo dlhodobé a nepretržité uvoľňovanie emisií. Podľa výpočtov spoločnosti ZukunftMoor sa v súčasnosti z projektového územia ročne uvoľní viac ako 2 000 ton ekvivalentu oxidu uhličitého. Bez zásahu by tento proces pokračoval celé stáročia.
Vráťme vodu, zastavme emisie!
Riešenie je rovnako jednoduché, ako účinné: vrátiť vodu späť do krajiny. Odvodňovacie systémy budú odstránené, hladina vody zvýšená a územie opätovne zaplavené. Tým sa zastaví rozkladný proces a mokraď môže znovu plniť svoju pôvodnú funkciu pohlcovača uhlíka. Opätovne zavodnené plochy sú zároveň nevyhnutné pre podporu biodiverzity a budovanie udržateľných vidieckych hodnotových reťazcov. Projekt je založený na inovatívnom koncepte, ktorý spája ochranu klímy s využívaním pôdy – takzvanej paludikultúre, teda hospodárení na mokradiach. Názov pochádza z latinského slova palus (močiar) a označuje poľnohospodárske alebo lesnícke využívanie mokrých či opätovne zaplavených území. V prípade močiara Langenhausen to znamená pestovanie rašeliníka (Sphagnum), ktorý slúži ako klimaticky priaznivá alternatíva rašeliny v substrátovom priemysle. Projekt tak nielen vytvára účinný zachytávač uhlíka, ale prináša aj nové ekonomické príležitosti pre miestnych farmárov.
Nové perspektívy pre poľnohospodárstvo
Tento nový prístup spája ekologické a ekonomické záujmy. „Rašeliník môže nahradiť používanie rašeliny, ktorá je škodlivá pre klímu. Je to dôležitý krok vzhľadom na plánované postupné ukončenie používania rašeliny v Európskej únii do roku 2030,“ hovorí Julia Kasper, spoluzakladateľka a výkonná riaditeľka spoločnosti ZukunftMoor. Stefan Hohm, riaditeľ pre rozvoj spoločnosti DACHSER, ktorý je zodpovedný okrem iného za výskum, vývoj a inovácie, zdôrazňuje rozsah projektu: „Po dokončení revitalizácie ušetríme také množstvo emisií CO₂, ktoré zodpovedá emisiám vzniknutým pri prejdení 14 miliónov kilometrov nákladnými vozidlami.“ Vznikajúci model ukazuje, ako možno klimatické projekty rozširovať a integrovať do existujúcich hospodárskych štruktúr.
Spoločná zodpovednosť
Pre spoločnosť DACHSER je projekt v močiaroch Langenhausen súčasťou programu Corporate Citizen+, ktorý predstavuje rozšírený záväzok voči dlhodobým spoločenským a klimatickým témam presahujúcim rámec hlavnej podnikateľskej činnosti. „Prostredníctvom programu Corporate Citizen+ chceme prinášať trvalý prínos pre ochranu životného prostredia a klímy, ktorý presahuje možnosti public relations či získavanie certifikátov,“ uvádza Bernhard Simon. Projekt v Langenhausene prepája nemecké korene a identitu spoločnosti DACHSER s jej globálnym záväzkom podporovať lepšie životné podmienky a stabilitu. Predstavuje nový model využívania krajiny, ktorý kombinuje ochranu klímy, zachovanie prírodných zdrojov a regionálnu tvorbu hodnôt. „Opätovné zavodnenie rašeliniska nie je rýchlym riešením, ale dlhodobou investíciou do budúcnosti. Päťdesiatročné trvanie projektu jasne ukazuje tento dlhodobý prístup,“ vysvetľuje Simon. „Z toho, čo dnes začíname, budú profitovať budúce generácie.“